I.1 Viacjazyčnosť

Hranice môjho jazyka tvoria hranice môjho sveta.
- Ludwig Wittgenstein

Viacjazyčnosť nie je dnes žiadnou výnimkou. V Európe je stále častejšia, najmä kvôli spoločenskému a ekonomickému vývoju v posledných rokoch. Znalosti jazykov hrajú dôležitú úlohu pri sociálnej integrácii, medzikultúrnom dialógu a pri riešení otázky ľudských práv. Viacjazyčnosť bude stále viac nutnosťou a znamená najmä šancu. Veľa detí nemá nijaký problém rozprávať viacerými jazykmi a je známe, že pre formovanie osobnosti dieťaťa sú cudzie jazyky veľkým obohatením.

Ponúkame dobrovoľné kurzy nemeckého a anglického jazyka.

I.2 Prirodná a lesná pedagogika.

Najdôležitejšou pedagogickou silou je príroda sama.

Základným princípom lesnej pedagogiky je priblížiť deťom rôznorodosť prírody, upozorniť na jej krásu a prínos pre človeka. Tým, že sa deti denne pohybujú vo voľnej prírode, zažijú intenzívne zmeny ročných období s ich jedinečnosťou. Zameriavajú sa na pozorovanie počasia, na spoznávanie flóry a fauny. Deti spoznávajú svet cez zmyslové vnemy – sluch, zrak, hmat, čuch a chuť. Na učenie používať zmysly, ponúka les a príroda tie najlepšie podmienky a predpoklady. Les umožňuje deťom optimálny motorický vývin – neobmedzenú slobodu pohybu, priestor na behanie, šantenie, skákanie a lezenie.

Tým, že v lese nenájdeme žiadnu hotovú hračku, podporujeme vývin detskej fantázie a improvizačne nadanie u detí. Výlety do lesa pomáhaju oddýchnuť si od permanentného nadpriemerného množstva vnemov a nepokoja, ktorý väčšsinou vládne v meste.

Každý utorok, stredu s štvrtok trávíme doobedie v lese. Za každého počasia poznávame krásy a nástrahy prírody, učíme sa s ňou spolunažívať.

I.3 Otvorená práca

Otvorená práca žije dnes, odráža včerajšok a slúži zajtrajšku. Gerlinde Lill

Pri otvorenej práci kladieme dôraz na vývinové rozdiely u detí. Ide o individuálny prístup ku každému dieťaťu, teda o snahu vyhnúť sa zaužívanej praxi všetky deti podriadiť rovnakému výkonnostnému štandardu. Je často ľahšie slobodu dieťaťa ohraničiť, a odôvodniť to potrebami dieťaťa: „Deti potrebujú...”. Dospelí si myslia, že vedia, čo ich deti potrebujú a pritom často zabúdajú opýtať sa na to detí.

Deti potrebujú priestor a čas, keď sa môžu bez rušenia hrať. Hra je ich spôsob ako si osvojiť svet a naučiť sa žiť. V interiéri a exteriéri musí byť deťom ponúknutá možnosť vyvádzať, šantiť, klbčiť sa a vystrájať. Takto si totiž skúšajú sily, testujú svoje hranice a „ohraničujú“ si svoj priestor. Takisto potrebujú priestor na hru, pri ktorej ich nikto nepozoruje, na slobodné počínanie, priestor na budovanie kolektívnej zodpovednosti, pretože na tom a s tým vyrastajú.

Na svoj rozvoj a hľadanie svojich potenciálov, „testovanie“ svojich schopností, potrebujú deti priestor na hranie, skúmanie sveta a ľudí okolo seba, na vciťovanie sa do iných rolí, na uvoľnenie a tvorenie, ako aj na rozprávanie a mlčanie. Aby sme princíp otvorenéj práce u nás čo najlepšie aplikovali, rozhodli sme sa zriadiť funkcionálne miestnosti. Pre najmenších sme zariadili ich ‚Hniezdočko‘, ktoré im dodá pocit bezpečia a istoty a zároveň ponúka ich veku primeraný materiál na hranie a učenie. Pre staršie deti sme zriadili následovné miestnosti: ateliér, jedáleň, divadelná miestnosť, stavbárska miestnosť a spálňa.

 

I.4 Situačné nasadenie

Deti majú od začiatku vlastné práva. A cez vlastnú aktivitu vykonávajú kroky potrebné pre vlastný vývin.

Obraz dieťaťa v situačnom nasadení.

Úlohou dospelého je podporovať dieťa v jeho vývine pomocou spoľahlivého vzťahu a okolia plného impulzov. Našimi pedagogickými cieľmi sú: autonómia, solidarita a kompetencia.

Zásady situačného nasadenia:

1. Pedagogická práca vychádza zo sociálnej a kultúrnej životnej situácie detí a ich rodín.
2. Vychovávateľky/lia zisťujú v neustálych rozhovoroch s deťmi, rodičmi a inými dospelými, aké sú kľúčové situácie v živote detí.
3. Vychovávateľky/lia analyzujú čo deti dokážu, čo vedia a čo sa chcú dozvedieť. Otvoria im cesty k vedomostiam a skúsenostiam v reálnych životných situáciách.
4. Vychovávateľky/lia podporujú dievčatá a chlapcov vo vývine ich pohlavnej identity a stavajú sa proti stereotypným prideleniam a preberaniam rolí.
5. Vychovávateľky/lia podporujú deti, ich fantáziu a tvorivé myslenie rozvíjať počas hry a pomáhajú im osvojovať si svet primerane ich vývinu.
6. Vychovávateľky/lia umožňujú, aby sa mladšie a staršie deti navzájom podporovali.
7. Vychovávateľky/lia podporujú deti vo vývine vlastného sebavedomia tým, že im umožňujú v škôlke aktívne tvoriť.
8. V dennom spolužití sa uskutočňuje cielená výmena názorov na tému hodnôt a noriem. Pravidlá sa určujú spolu s deťmi.
9. Práca v škôlke sa orientuje požiadavkami a šancami spoločnosti, ktorá je tvarovaná rôznymi kultúrami.
10. Škôlka integruje deti s postihnutím, s rôznymi vývinovými poruchami a stavia sa proti vylučovaniu takýchto detí z kolektívu.
11. Miestnosti škôlky a ich úprava stimulujú aktívne a kreatívne činnosti detí.
12. Vychovávateľky/lia učia deti a zároveň sa učia od nich.
13. Vychovávateľky/lia a rodičia sú partneri v opatrovaní, vzdelávaní a výchove detí.
14. Škôlka vytvára blízky vzťah k okoliu, k životnému prostrediu a k prírode.
15. Pedagogická práca spočíva na situačných analýzach a vychádza z plánovania. Pedagogická práca je stále dokumentovaná.
16. Škôlka je vzdelávacie zariadenie. My vidíme našu prácu ako proces, ktorý je formovaný od rôznych faktorov (napr. Záujmy detí, udalosti vo svete, rodinné situácie, atď.).

I.5 Práva detí

V roku 1959 odsúhlasilo generálne zasadnutie Spojených Národov nasledovné vyhlásenie k Právam dieťaťa (skrátená verzia):

• Všetky deti sú si rovné
• Všetky deti majú právo na starostlivosť a lásku.
• Každé dieťa má právo na dostatok zdravej výživy.
• Každé dieťa má právo na vzdelanie.
• Každé dieťa má právo na zdravotnú starostlivosť.
• Každé dieťa má právo na hru a voľný čas.
• Deti nesmú pracovať.
• Deti nesmú byť týrané.
• Deti sa nesmú stať obeťou násilia a vojny.
• Deti nesmú byť sexuálne zneužívané.
• Deti majú právo vyjadriť svoje názory.
• Deti majú právo zvoliť si svoje vierovyznanie.
• Deti majú právo stretávať sa a združovať podľa vlastného výberu.
• Deti majú právo na prístup k informáciám.
• Zvláštnu ochranu treba venovať deťom, ktoré nevyrastajú v rodinnom prostredí.
• Zvláštnu ochranu treba venovať deťom utečencov.
• Zvláštnu ochranu treba venovať postihnutým deťom.
• Zvláštnu ochranu treba venovať deťom, ktoré sa dostávajú do konfliktu so zákonom

My vidíme našu úlohu v tom, naučiť deti, že majú vlastné práva, a že tieto budú aj dodržané a akceptované.

I.6 Postupné navykanie si na škôlku

V zmysle postupného navykania bude dieťa pri prechode do nového sveta-škôlky- sprevádzané jendým z rodičov, alebo inou, dieťaťu blízkou osobou. Ako dlho potrebuje dieťa na to, aby sa aj bez rodičov cítilo v škôlke dobre a mohlo sa tam hrať a učiť, je u každého dieťaťa iné.

Vychovávateľ/vychovávateľka musí veľmi citlivo sprevádzať proces dieťaťa, keď sa odpútava od rodičov a v prípade nutnosti mu v tom pomôcť. Doba navykania záleží ale aj od toho, či a a ako sa podarí vychovávateľom/vychovávateľkám príjmať signály a na ne primerane odpovedať a kedy sa im podarí vybudovať si vzťah k dieťaťu. Popri tom rozhoduje dieťa o blízkosti, odstupe a čase, ktorý potrebuje na to, aby si zvyklo na nových/é vychovávateľov/vychovávateľky.

Navykanie môžeme vtedy vidieť ako uzatvorené, keď si dieťa v neprítomnosti rodičov pri neistých situáciách nechá pomôcť a nechá sa od vychovávateľov/vychovávateliek utíšiť. Pred navykaním sa koná u nás príjmací rozhovor s rodičmi dieťaťa. Navykanie začína postupne. Na začiatku príde dieťa pravidelne s blízkou osobou na pár hodín do škôlky.

Každý deň sa bude dieťaťu venovať ten istý/á vychovávateľ/vychovávateľka. Keď dieťa získa k nemu/nej dôveru zostane u nás v škôlke postupne aj samo. Navykanie trvá väčšinou približne dva týždne.

I.7 Hniezdočko

Otázka, ktorú si dnes väčšina pracujúcich rodičov dáva, by už nemala znieť, či opatrovanie dieťaťu mladšiemu ako 2 resp. 3 roky (ďalej len: opatrovanie najmladších) škodí, ale aká forma opatrovania je pre ich dieťa a pre nich samých najlepšia, keď sa chcú alebo musia vrátiť naspäť do zamestnania.

Dnes už môžeme z toho vychádzať, že o dieťa v dobrej opatere/škôlke je aj dobre postarané. Americkí výskumníci Belsky a Steinberg zhrnuli v roku 1978 výsledky ich vedeckej práce nasledovne: „Opatrovanie najmladších pri vysokej kvalite nemá ani pozitívne ale ani negatívne následky na inteligenčný vývin dieťaťa, nezničí vzťah medzi matkou a dieťaťom a zvyšuje mieru pozitívnych a negatívnych interakcií medzi deťmi v rovnakom veku.

Popri tom zistil vedec Hans-Joachim Laewen (zaoberal sa výskumom opatrovania najmladších), že sa zdá byť pre deti lepšie, mať spokojnú matku, ktorá chodí do práce, ako matku, ktorá je doma, nepracuje a je nespokojná. Skoro všetky výskumné výsledky poukazujú na to, že v ohodnotení opatery najmenších v škôlkach hrá najdôležitejšiu úlohu spokojnosť rodičov, predovšetkým matky.

Opatera v škôlkach je spoľahlivá forma opatery pre najmenších. Vďaka nej môžu deti zažiť skôr sociálne kontakty v skupine. V škôlke spoznajú rodičia iných rodičov, ktorí sú v rovnakých situáciach a majú možnosť položiť vychovávateľom/vychovávateľkám otázky, ktoré sa týkajú výchovy a vývinu ich dieťaťa.

Miestnosť Hniezdočko ponúka najmenším ochranu, bezpečie a istotu, ale deti majú napriek tomu možnosť používať aj ostatné miestnosti a tak nadväzovať kontakty aj so staršími deťmi. Keď sa najmenší nedokážu prispôsobiť nášmu dennému režimu, prispôsobime sa my ich potrebám (iný čas na spanie, iný čas jedenia atď.).

I.8 Úloha vychovávateľa/vychovávateľky

Vychovávateľ/vychovávateľka sa stáva pre dieťa dôležitou osobou. Vymedzuje si čas na pravidelné cielené pozorovanie dieťaťa, pozná jeho potreby a záujmy a podľa toho plánuje pedagogickú prácu. Vychovávateľ/vychovávateľka je vzorom a berie dieťa rovnocenne.

Pre nás má vysokú hodnotu výchova, pri ktorej sme si vedomí našich predsudkov. Staviame sa proti každej forme diskriminácie.

I.9 Zdravá výživa

Výživa je dôležitá pre zdravie a blaho človeka. Jedlo a pitie sú pre život nevyhnutné a patria k základným potrebám človeka. Časť nášho životného štýlu je stravovacia kultúra, ktorá sa v prvých rokoch nášho života učí a tvaruje. Veda ukázala, že zlé stravovacie návyky a z nich vyplývajúce riziká, naučené v mladom veku, majú zlý vplyv na zdravie v neskošom živote.

U nás v škôlke hrá zdravá výživa dôležitú úlohu. Deťom ponúkame počas celej doby opatery zdravú a čerstvo pripravenú stravu. Podľa možnosti sa budeme snažiť zadovážiť biologické potraviny.

Popri teplom obede ponúkame raňajky a olovrant (to znamená, že deti si nemusia nosiť stravu z domu, s výnimkou počas lesných dňov a špeciálnych diét). Sme zariadenie bez sladkostí, preto prosíme rodičov, aby deťom nedávali sladkosti do škôlky.

I.10 Pozorovanie a dokumentácia

Pozorovanie je dôležitá pomôcka na zistenie vývinu a zmien u osobnosti dieťaťa. Podľa výsledkov zistených z cielených pozorovaní plánujeme pedagogické projekty, ponuku materiálu a zariadenie miestností. Tým, že sa naša práca orientuje podľa záujmov a potrieb dieťaťa, hrá pozorovanie a dokumentácia u nás dôležitú úlohu. Dokumentácia je prostriedok ukázať rodičom ako pracujeme a zároveň pozýva na rozhovory medzi rodičmi, deťmi a vychovávateľmi/vychovávateľkami.