Najdôležitejšou pedagogickou silou je príroda sama.

Základným princípom lesnej pedagogiky je priblížiť deťom rôznorodosť prírody, upozorniť na jej krásu a prínos pre človeka. Tým, že sa deti denne pohybujú vo voľnej prírode, zažijú intenzívne zmeny ročných období s ich jedinečnosťou. Zameriavajú sa na pozorovanie počasia, na spoznávanie flóry a fauny. Deti spoznávajú svet cez zmyslové vnemy – sluch, zrak, hmat, čuch a chuť. Na učenie používať zmysly, ponúka les a príroda tie najlepšie podmienky a predpoklady. Les umožňuje deťom optimálny motorický vývin – neobmedzenú slobodu pohybu, priestor na behanie, šantenie, skákanie a lezenie.

Tým, že v lese nenájdeme žiadnu hotovú hračku, podporujeme vývin detskej fantázie a improvizačne nadanie u detí. Výlety do lesa pomáhaju oddýchnuť si od permanentného nadpriemerného množstva vnemov a nepokoja, ktorý väčšsinou vládne v meste.

Voľná hra podporuje fantáziu a kreativitu detí. Hra v skupinách umožňuje deťom rozvíjať kompetencie ako komunikácia, empatia, delenie sa a riešenie konfliktov. Musia sa naučiť brať ohľad na druhých a vytvárať priateľstvá a toto su schopnosti, ktoré budú potrebovať po celý svoj život. Vďaka skúšaniu a občasnému zlyhávaniu sa učia, lepšie odhadnúť svoje schopnosti a tak zvládať nové výzvy. Voľná hra je hlavná činnosť detí a zároveň zrkadlo ich vývinu.

Láskavý prístup dospelého k dieťaťu je veľmi dôležitý pre spolunažívanie v kolektíve. Snažíme sa spolu s deťmi vytvoriť v škôlke príjemnú atmosféru s pochopením pre rôzne obdobia v detskom živote. Vychovávateľ/vychovávateľka sa stáva pre dieťa dôležitou osobou. Vymedzuje si čas na pravidelné cielené pozorovanie dieťaťa, pozná jeho potreby a záujmy a podľa toho plánuje pedagogickú prácu. Vychovávateľ/vychovávateľka je vzorom a berie dieťa rovnocenne.

Pre nás má vysokú hodnotu výchova, pri ktorej sme si vedomí našich predsudkov a staviame sa proti každej forme diskriminácie.

V roku 1959 odsúhlasilo generálne zasadnutie Spojených Národov nasledovné vyhlásenie k Právam dieťaťa (skrátená verzia):

• Všetky deti sú si rovné
• Všetky deti majú právo na starostlivosť a lásku.
• Každé dieťa má právo na dostatok zdravej výživy.
• Každé dieťa má právo na vzdelanie.
• Každé dieťa má právo na zdravotnú starostlivosť.
• Každé dieťa má právo na hru a voľný čas.
• Deti nesmú pracovať.
• Deti nesmú byť týrané.
• Deti sa nesmú stať obeťou násilia a vojny.
• Deti nesmú byť sexuálne zneužívané.
• Deti majú právo vyjadriť svoje názory.
• Deti majú právo zvoliť si svoje vierovyznanie.
• Deti majú právo stretávať sa a združovať podľa vlastného výberu.
• Deti majú právo na prístup k informáciám.
• Zvláštnu ochranu treba venovať deťom, ktoré nevyrastajú v rodinnom prostredí.
• Zvláštnu ochranu treba venovať deťom utečencov.
• Zvláštnu ochranu treba venovať postihnutým deťom.
• Zvláštnu ochranu treba venovať deťom, ktoré sa dostávajú do konfliktu so zákonom.

My vidíme našu úlohu v tom, naučiť deti, že majú vlastné práva a že tieto budú aj dodržané a akceptované.

V zmysle postupného navykania bude dieťa pri prechode do nového sveta-škôlky sprevádzané jedným z rodičov, alebo inou, dieťaťu blízkou osobou. Ako dlho potrebuje dieťa na to, aby sa aj bez rodičov cítilo v škôlke dobre a mohlo sa tam hrať a učiť, je u každého dieťaťa iné.

Vychovávateľ/vychovávateľka musí veľmi citlivo sprevádzať proces dieťaťa, keď sa odpútava od rodičov a v prípade nutnosti mu v tom pomôcť. Doba navykania záleží ale aj od toho, či a a ako sa podarí vychovávateľom/vychovávateľkám prijímať signály a na ne primerane odpovedať a kedy sa im podarí vybudovať si vzťah k dieťaťu. Popri tom rozhoduje dieťa o blízkosti, odstupe a čase, ktorý potrebuje na to, aby si zvyklo na nových/é vychovávateľov/vychovávateľky.

Navykanie môžeme vtedy vidieť ako uzatvorené, keď si dieťa v neprítomnosti rodičov pri neistých situáciách nechá pomôcť a nechá sa od vychovávateľov/vychovávateliek utíšiť. Pred navykaním sa koná u nás príjmací rozhovor s rodičmi dieťaťa. Navykanie začína postupne. Na začiatku príde dieťa pravidelne s blízkou osobou na pár hodín do škôlky.

Každý deň sa bude dieťaťu venovať ten istý/á vychovávateľ/vychovávateľka. Keď dieťa získa k nemu/nej dôveru zostane u nás v škôlke postupne aj samo. Navykanie trvá väčšinou približne dva týždne.